Istota v izoláciách už viac
ako
25 rokov
12. Rodinný dom, Záhorská Bystrica, Bratislava, 201011. Rodinný dom, Trenčín, 200210. PSA Peugeot Citroën, Trnava, 20069. Bytový komplex Gagarinka, Gagarinova ul., Bratislava, 20138. Zdravotnícke zariadenie Medissimo, Tematínska ul., Bratislava, 20107. Vedecký park UK, Mlynská dolina, Bratislava, 20156. Bytový komplex SKY BOX, Pajštúnska ul., Bratislava, 20125. Hotel Albrecht, Mudroňova ul., Bratislava, 20084. Technická univerzita, Ul. T.G. Masaryka, Zvolen, 20103. Bytový komplex Slnečnice, Žltá ul., Bratislava, 20132. Bytový komplex III Veže, Bajkalská ul., Bratislava, 20091. Obchodné centrum Bory Mall, Lamač, Bratislava, 2014

Hydroizolácie


Spodná stavba

Izolácia spodnej stavby je dôležitá z viacerých hľadísk, či už sa jedná o zdravie a bezpečnosť alebo spoľahlivosť a funkčnosť stavby celého objektu.

Izolácie proti podzemnej vode

Podzemná voda (všetka voda, ktorá sa vyskytuje pod zemským povrchom) pôsobí na stavebnú konštrukciu z vonkajšej strany a námaha stavbu v troch kategóriách: tlakovou vodou, stekajúcou (gravitujúcou) vodou a vlhkosťou. Okrem hydrofyzikálneho namáhania vlhkosťou alebo vodou pôsobia na stavbu mechanické a korózne (najmä agresivita prostredia) namáhania, ďalej klimatické podmienky, umiestnenie, sklon a tvar izolácie v stavbe a i. Väčšinu týchto informácií získame z komplexného hydrogeologického prieskumu, ktorý musí predchádzať každému návrhu hydroizolačnej sústavy.

Namáhanie tlakovou vodou vzniká pôsobením vody v kvapalnom stave merateľným hydrostatickým tlakom. Vo vodepriepustných materiáloch vytvára hladinu, pod ktorou sa môže šíriť všetkými smermi. Intenzita namáhania závisí od hydrostatického tlaku vody. Izolácie proti tlakovej vode sa navrhujú pod úrovňou maximálnej hladiny podzemnej vody a nad touto hladinou do výšky maximálne 300 mm.

Namáhanie voľne stekajúcou (gravitujúcou) vodou vzniká pôsobením vody v kvapalnom stave, ktorá nevytvára žiaden alebo veľmi malý tlak, steká po zvislých či šikmých plochách stavebných konštrukcií nad alebo pod úrovňou terénu, nikde sa nezadržuje a nevytvára spojenú hladinu. Intenzita namáhania závisí na množstve stekajúcej vody a sklonu hydroizolácie. Izolácie proti stekajúcej vode sa navrhujú najmä pre nadzemné konštrukcie so sklonom nad 3°. Menej vhodné sú pre podobné konštrukcie pod zemou, u ktorých sa vždy nedá zaručiť dokonalé odvodnenie a vylúčiť možnosť zadržania vody na ploche hydroizolácie.

Namáhanie vlhkosťou vzniká pôsobením vody, ktorá je viazaná alebo pohybujúca sa v póroch či kapilárach okolitých hmôt. Intenzita namáhania závisí od umiestnenia a druhu zdroja vlhkosti, pórovitosti materiálu, teplote a i. Izolácie proti zemnej vlhkosti sa navrhujú tam, kde sa nemôže vyskytovať stekajúca alebo tlaková (zadržaná) voda a okolitá zemina je priepustná.

Z hydroizolačného hľadiska môžeme opatrenia proti podzemnej vode rozdeliť na:

  • priame: vlastná konštrukčná hmota (napríklad vodotesný betón), osobitá hydroizolačná vrstva, vzduchová dutina, injektovanie, elektroosmóza.
  • nepriame: odvodnenie základovej škáry, tvarovanie terénu a objektu, vytvorenie hydroizolačnej clony a pod.

Najčastejšie je hydroizolácia spodnej stavby objektu zabezpečovaná prostredníctvom osobitnej izolačnej vrstvy.

Pri navrhovaní hydroizolácie pre konkrétny prípad je potrebná dostatočná vedomosť o stavbe a podmienkach jej realizácie, ktoré budú na hydroizoláciu pôsobiť, a tým môžu ovplyvniť jej funkciu. Vo firme TOR spol. s r.o. zodpovedne zvážime všetky uvedené aspekty a navrhneme Vám izolačné riešenia, ktoré budú pre Váš objekt najvhodnejšie.

Izolácie proti radónu

V súčasnosti sú najväčšie obavy z hľadiska rádioaktivity sústredené na umelé zdroje žiarenia, s ktorými sa stretávame pri jadrovej energetike alebo pri využití žiarenia na lekárske účely. Najväčšie ožarovanie človeka je však spôsobované prírodnými zdrojmi. Vonkajšie ožarovanie človeka spôsobuje predovšetkým žiarenie gama z rádia, ktoré je obsiahnuté v horninách a pôdach povrchovej vrstvy Zeme. Čo sa týka vnútorného ožiarenia sú najväčšou hrozbou častice alfa a beta, ktoré sa uvoľňujú pri premene radónu. Radón je prírodný rádioaktívny plyn, ktorý je takmer všadeprítomný a vyskytuje sa v rôznej miere v ovzduší každého domu. Je najťažší zo vzácnych plynov, bez farby, chuti, zápachu. K vôbec najväčšiemu ožarovaniu človeka dochádza v interiéroch budov vdychovaním radónu a produktov jeho premeny.  Produkty premeny radónu sú jedným z významných činiteľov podieľajúcich sa na vzniku rakoviny pľúc.

U nás sa riešenia protiradónovej izolácie začali riešiť prakticky nedávno – v polovici 80tych rokov. Prvá vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá upravuje hodnoty radónu a nariaďuje príslušné protiradónové opatrenia, vyšla v roku 1992, posledná v roku 2007.

Hodnoty ožiarenia z jednotlivých zdrojov

ZDROJ mSV/ROK
 Radón v budovách 1,3
 Gama žiarenie zemského povrchu 0,46
 Kozmické žiarenie 0,39
 Lekárske ožiarenie 0,3
 Prírodné rádionuklidy v tele človeka 0,23
 Spád zo skúšok jadrových zbraní a po havárii v Černobyle 0,007
 Ostatné žiarenie 0,003

Podľa hodnôt zobrazených v tabuľke je zrejmé, že hodnoty ožiarenia z radónu sú niekoľkonásobne vyššie, ako hodnoty ostatného ionizujúceho žiarenia, ktorému je obyvateľstvo vystavované.

Pri stavbe nových stavieb je z hľadiska protiradónovej ochrany rozhodujúci pozemok, na ktorom bude stavba stáť. Dôležitá je najmä koncentrácia radónu v podloží a priepustnosť podložia. Radónové riziko spojené s týmito faktormi je znázornené v tabuľke.

RADÓNOVÉ RIZIKO KONCENTRÁCIA RADÓNU V PODLOŽÍ (kBQ/m3)
VYSOKÉ ˃ 100 ˃ 70 ˃ 30
STREDNÉ 30 – 100 20 – 70 10 – 30
NÍZKE ˂ 30 ˂ 20 ˂ 10
PRIEPUSTNOSŤ PODLOŽIA NÍZKA STREDNÁ VYSOKÁ

Z tabuľky vyplýva, že čím vyššia je priepustnosť podložia a koncentrácia radónu v pôdnom vzduchu, tým väčšie je aj radónové riziko. Podľa tohto rizika sa stanovujú a navrhujú jednotlivé protiradónové opatrenia.

Pri stavbách na pozemku s nízkym radónovým rizikom sa žiadne zvláštne opatrenia nevyžadujú, keďže dostatočnú ochranu zabezpečí aj bežná hydroizolácia navrhnutá podľa hydrogeologických pomerov.

Pri stavbách na pozemku so stredným radónovým rizikom sa za dostatočné protiradónové opatrenie považuje prevedenie všetkých konštrukcií v priamom kontakte so zeminou v 1.kategórii tesnosti, t.j. protiradónovou izoláciou, ktorá zároveň plní funkciu hydroizolácie. Za protiradónovú izoláciu je považovaná každá kvalitnejšia hydroizolácia s dlhou životnosťou a so zmeraným súčiniteľom difúzie radónu, s pomocou ktorého môžeme pre konkrétny objekt vypočítať potrebnú hrúbku protiradónovej izolácie.

Pre stavby na pozemku s vysokým radónovým rizikom sa ako ochrana proti radónu navrhuje taktiež izolácia v 1.kategórii tesnosti, pokiaľ tretí kvartil koncentrácie radónu nepresahuje určité hodnoty (60 kBq/m3 pre veľmi priepustné zeminy, 140 kBq/m3 pre stredne priepustné zeminy a 200 kBq/m3 pre zeminy s nízkou priepustnosťou). Pokiaľ sú tieto hodnoty prekročené, musí byť protiradónová izolácia prevedená v kombinácii buď s odvetrávaným podložím pod objektom, alebo s odvetrávanou ventilačnou vrstvou v kontaktnej konštrukcii.

Protiradónovú izoláciu môže tvoriť hydroizolácia, ktorá spĺňa určité podmienky:

  • izolácia musí mať stanovený súčiniteľ difúzie radónu, aj pre spoje
  • ťažnosť izolácie musí byť taká, aby pre daný typ založenia a konštrukčného prevedenia spodnej stavby preniesla čo najmenšie deformácie
  • trvanlivosť izolácie musí zodpovedať predpokladanej životnosti stavby
  • izolácia musí spĺňať všetky ostatné požiadavky kladené na hydroizolácie a vyplývajúce z konkrétnych podmienok pre daný objekt

Problematika jednej izolačnej vrstvy, ktorá má spĺňať hydroizolačnú aj protiradónovu funkciu spočíva v protichodnosti ich požiadaviek z hľadiska bezpečnosti a kvality. Na hydroizoláciu sú kladené najväčšie požiadavky, keď je objekt zakladaný pod hladinou spodnej vody, alebo keď sa v okolí podzemia vyskytujú nepriepustné zeminy, avšak v prípade protiradónovej izolácie musí izolácia najväčšiu bezpečnosť a spoľahlivosť vykazovať v zeminách suchých a vysoko priepustných.

Riešením na tento problém je používanie kvalitných, trvácnych, osvedčených a funkčných izolačných materiálov pri každom objekte a pri každej stavbe, ktoré pre TOR spol. s r.o. zabezpečujú poprední dodávatelia z radov našich partnerov.

Čerpané aj zo zdrojov: Stavebně technický ústav, a.s., Praha Fatra a.s. Napajedla: Izolace z PVC-P fólií proti vodě a radonu – sborník technických řešení. Fatra a.s. Napajedla – Závod fólií a podlahovin. Praha, 1995. Str. 9-14. Jiránek, Martin: Dum bez radonu. ERA group spol. s r.o., Brno, 2001, 1.vydanie. str. 1-5, 19, 36-42.